Na úvod asi treba povedať, že equity crowdfunding resp. crowdinvesting je len jednou z podoblastí tzv. crowdsourcingu. Tým sa pritom rozumie proces, v ktorom sa skupina ľudí prostredníctvom internetu angažuje, aby spolu dosiahli spoločný cieľ, ktorým je spravidla vyriešenie nejakého problému.
Existujú štúdie, ktoré hovoria o tom, že diverzifikovaná skupina ľudí dokáže určitý problém vyriešiť lepšie a často aj rýchlejšie než malá skupina expertov pre určitú oblasť. Preto sa aj firmy často pri riešení určitého problému obracajú na masu ľudí s rozličným zameraním a často dospejú k lepšiemu a rýchlejšiemu výsledku, než by to riešili pomocou vlastných zamestnancov resp. subdodávateľov. Samotný rozvoj crowdsourcingu sa pripisuje hlavne tzv. web 2.0. a napr. aj sociálnym sieťam.
Čo sa týka crowdinvestingu, tak jeho úlohou by malo byť práve nájsť financovanie nápadu davom/veľkej skupiny ľudí a to výmenou za podiely na spoločnosti/projekte, ktorá toto financovanie zháňa. Osobne mám však pocit, že v poslednej dobe mi v tejto oblasti akosi absentuje práve tá zmienená osobná angažovanosť prispievateľov, ktorá je tak charakteristická pre crowdsourcing ako taký. Z môjho pohľadu by crowdinvesting nemal byť len o pasívnej investícii do určitej spoločnosti, ale hlavne o aktívnej angažovanosti prispievateľov k tomu, aby projekt resp. spoločnosť dosiahla svoje stanovené ciele. Osobne preto moc nerozumiem, ak niekto investuje do oblasti, ktorej nerozumie, alebo mu nie je z nejakého iného dôvodu blízka. Podľa môjho názoru by každý investor v prípade crowdinvestingu mal byť vtiahnutý v určitej miere do riadenia spoločnosti, tvorby produktu atď. Tak by danú spoločnosť takpovediac považoval za svoju. Výhodou tohto prístupu je skutočnosť, že takýto investor pravdepodobne investuje len do pár spoločností, aktívne sa v nich angažuje, robí BD a pravdepodobne bude lepšie znášať aj prípadný odpis investície pokiaľ bude vedieť, že všetci vrátane neho pre splnenie toho spoločného cieľa/vízie urobili všetko.
Na strane druhej pasívny investor očakáva len návratnosť, na čom samozrejme nie je nič zlé. Otázkou sú však limity nášho trhu a investičných možností. Treba si uvedomiť, že ak aj sa zoberú lokálne špecifiká crowdinvestingu, teda investovanie už v neskorších fázach, tak miera rizika, že značná časť spoločností zanikne resp. sa dostane do fázy organického rastu, čo pre investora s výhľadom na exit nie je rovnako dobré, kľudne môže dosiahnuť až hranicu 50%. Ale aj tých zvyšných 50% môže dosiahnuť návratnosť niekde do 2 – 3-násobku investovanej sumy, čo vzhľadom na podstúpené riziko a trvanie investície rádovo 5 – 8 rokov, tiež nie je veľké číslo. Každý investor v podstate potrebuje trafiť tzv. outlier. Čiže spoločnosť, ktorá sa bude výrazne odlišovať v návratnosti oproti všetkým ostatným spoločnostiam v portfóliu. Treba však povedať, že aj u priemerného VC fondu leží pravdepodobnosť, že trafí práve takúto spoločnosť pri investícii do 10 spoločností niekde na úrovni 20%. Aká je teda pravdepodobnosť slovenského „malého“ investora trafiť takúto spoločnosť, keď množstvo investičných príležitostí v tejto forme je a bude stále obmedzené?
Osobne si myslím, že jedinou cestou crowdinvestingu v našich podmienkach je zvýšenie angažovanosti investorov v investovaných spoločnostiach a zabudnúť na pasívnu formu investovania v tejto podobe. Z môjho pohľadu by malo nastať priblíženie rewards crowdfunding práve k tomu investičnému, kedy angažovanosť prispievateľov je ďaleko väčšia.
Problémom slovenského crowdinvestingu je najmä fáza, v ktorej vstupuje do financovania. V podstate neexistuje možnosť ako prefinancovať nápad, vytvorenie MVP resp. otestovanie tzv. „market-fit“. V našich podmienkach crowdinvesting v podstate vstupuje, až keď spoločnosť vykazuje výnosy a MVP je „otestované“ trhom. V podstate sa dostáva do konkurencie s tradičným VC-fondmi. Je teda len škoda, že crowdinvesting nie je u nás viac zamerený na fázy, ktoré sú aj pre VC fondy priskoré.
Peter Pašek
Partner