Dnes by som chcel napísať niečo o likvidačnej preferencii. Podľa môjho názoru ide o jedno z najdôležitejších ustanovení v term sheet-e resp. v investičnej zmluve. Jeho úlohou je ochrana investície zo strany investora v prípade ak nastane tzv. likvidačná udalosť. Pozor, likvidačnou udalosťou nie je len likvidácia firmy, ale aj merger, väčšinový predaj, predaj podniku, IPO, atď.
Zjednodušene povedané, je to ustanovenie ako sa bude deliť napr. aj výnos z predaja firmy v prípade exitu.
Dajme si ale radšej príklad. Predstavte si, že máte spoločnosť v ktorej máte ako zakladateľ 20% podiel, investor 1 si drží ďalších 20% a investor 2 drží 60%-ný podiel na firme. Nastane dlho očakávaný exit, teda predaj 100% podielu na spoločnosti tretej strane. Predaj podielov na spoločnosti sa považuje za jednu z tzv. likvidačných udalostí, kedy sa má aplikovať ustanovenie o likvidačnej preferencii pokiaľ je zmluvne dohodnuté. Pre účely nášho prípadu si zoberme, že investor 2 investoval 200k eur a spoločnosť pri exite bola ocenená na 1 mil. eur.
Aké situácie teda môžu nastať?
Žiadna likvidačná preferencia zmluvne nie je dohodnutá.
Toto je najvhodnejšia alternatíva pre zakladateľov. Za predpokladu absencie takéhoto ustanovenia každý zo spoločníkov bude mať nárok na výnos z predaja spoločnosti vo výške svojho podielu na ZI spoločnosti, teda pro rata. Zakladateľ tak dostane 20% z 1 mil. teda 200k, rovnako tak investor 1. Investor 2 dostane za svoju investíciu 60% z 1 mil., teda 600k eur.
Čo však v prípade, ak si investor 2 v rámci investičných dokumentov dohodol tzv. neparticipačnú preferenciu vo výške 2 x násobku svojej investície?
V podstate to znamená, že pri „likvidačnom evente“ investor 2 dostane hodnotu 2 – násobku svojej investície alebo pro rata exit price. Keďže 2-násobok investovanej sumy je 400k eur, čo je menej ako by investor 2 dostal v prípade ak by sa podieľal na výnose z predaja počítanej cez pro-rata, neaplikuje sa preferenčná klauzula.
Čo však v prípade ak by exit price bola len 500k eur? V danom prípade by 60% z 500k eur u investora 2 predstavovalo sumu 300k eur, čo je menej ako by dostal v prípade 2 – násobku svojej investície, teda 400k eur. V predmetnom prípade sa teda aplikuje predmetná preferencia a investor 2 zinkasuje 400k eur. Zvyšok sa následne pro rata rozdelí medzi zakladateľa a investora 1. Keďže obaja majú rovnaký podiel, každý by dostal po 50k eur.
Participačné preferencie
V praxi si určite treba dať pozor na tzv. participačné preferencie, kedy investor získa najskôr svoju preferenčnú odmenu a zvyšok sa rozdelí často pro rata medzi všetkých spoločníkov. Existujú rôzne modifikácie tohto ustanovenia (tzv. catch up úpravy), kedy sa zvyšok odmeny po odpočítaní preferovanej odmeny najskôr dorovnáva spoločníkom bez likvidačnej preferencie. Tieto výpočty vedia byť v praxi veľmi komplikované, preto si už pri podpise term sheetu treba vyžiadať aj doplnenie predmetného výpočtu do prílohu vo forme názorných príkladov.
Späť k nášmu prípadu. Čo by sa teda stalo ak by mal investor 2 dohodnutú tzv. 2 – násobnú participačnú preferenciu? Ak nie sú dohodnuté rozličné catch up úpravy, tak investor 2 by najskôr zinkasoval 2 – násobok svojej investície, teda 400k eur a zvyšných 600k by sa medzi spoločníkov rozdelilo pro rata. Znamená to, že zakladateľ a investor 1 by dostali každý po 120k eur a investor 2 sumu 360k eur. Investor 2 by tak dostal celkových 760k eur, teda 76% z exit price a to napriek tomu, že na ZI drží „len“ podiel 60%. V prípade zakladateľa a investora 2 by ich podiel na exit price zostal len na 12%.
Ako je vidieť, predmetné ustanovenie netreba podceňovať. Určite odporúčam, ak je napísané nejasne, čo aj často býva, aby sa zakladateľ dopytoval po jeho vysvetlení. Ako som spomínal určite pomôžu aj názorné príklady, ktoré sa vedia uviesť v prílohe term sheetu, aby sa predišlo nejakým nedorozumeniam v budúcnosti.
Peter Pašek
Partner