Investovanie do akcií naberalo v posledných rokoch na popularite aj v SR. Výnimkou neboli ani spoločnosti, ktoré časť svojho prebytočného cash investovali na zahraničných burzách. Veľká časť z nich svoje investície vykazovala ako cenné papiere na obchodovanie. Bolo to z dôvodu, že v ich prípade sa jednalo o cenné papiere, ktoré boli držané s cieľom vykonania obchodu na burze alebo inom verejnom trhu s cieľom dosahovať zisk z cenových rozdielov v krátkodobom horizonte. Nevýhodou takejto klasifikácie je povinnosť zaúčtovania precenenia takýchto cenných papierov na ich reálnu hodnotu a to výsledkovo.
Je fakt, že ceny akcií na konci roku 2019 vystrelili relatívne vysoko, čo môže mať vo väčšine prípadov dopad na účtovanie výnosov z precenenia, ktoré treba za rok 2019 zdaniť. Keďže už vieme, kde sa nachádzajú burzy momentálne, tak u tých daňovníkov, ktorí medzi časom ešte nestihli uzatvoriť svoje pozície prichádza do úvahy sa zamyslieť nad „preklasifikáciou“ ich investície na realizovateľné cenné papiere.
Jedná sa o také cenné papiere (ďalej len „CP“), ktoré nie sú CP určeným na obchodovanie, CP držaným do doby splatnosti, CP a podielom v dcérskej účtovnej jednotke, CP a podielom v spoločnosti alebo družstve s podielovou účasťou. Zjednodušene povedané jedná sa o CP, ktoré mám v pláne držať dlhodobo, aspoň teda 1 rok a v investovaných spoločnostiach nedržím viac ako 20%. Výhodou takejto klasifikácie je, že precenenie na konci roka sa neúčtuje výsledkovo, ale súvahovo. To má výhodu práve v tom, že z takéhoto precenenia smerom nahor ku koncu roka 2019 nie je potrebné platiť daň. Čiže neplatím daň z niečoho o čo som o pár mesiacov prišiel.
Pozor povinnosť precenenia sa netýka všetkých účtovných jednotiek, napr. MÚJ túto povinnosť nemajú.
Peter Pašek
Partner